Levoča 
Spišské mesto ležiace na východe Slovenska pod Levočskými vrchmi patrí vďaka svojej bohatej minulosti medzi turistami najnavštevovanejšie slovenské mestá.
Levoča sa po prvý raz spomína v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Osada prosperujúca z výhodnej polohy na obchodnej ceste sa rýchlo rozrástla na mesto s viacerými výsadami. Za krátky čas sa Levoča stala hlavným centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 ju dokonca povýšili na hlavné mesto Spoločenstva spišských Sasov. Ďalší vývoj však smeroval k oslabovaniu vplyvu spoločenstva, čo napokon v roku 1323 viedlo k vyhláseniu Levoče za slobodné kráľovské mesto.
Najväčšou hybnou silou rozvoja Levoče bol obchod, ktorý postupne nadobudol medzinárodný rozmer. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku.
Starobylé mesto Levoča je kultúrno-historickým pokladom medzi slovenskými mestami s množstvom stavebných pamiatok viažucich sa k slávnym dejinám mesta.
Mestská pamiatková rezervácia Levoča predstavuje ucelený súbor významných kultúrno-historických pamiatok ohraničený obdĺžnikom pomerne zachovaných mestských hradieb.
Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie. Stojí tu rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Vysoká štíhla veža kostola z prvej polovice 19. storočia je najvýraznejším prvkom siluety mesta.
Zdroj: https://www.travelguide.sk
K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola, ktorý je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,6 m najvyšší svojho druhu na svete. Zhotovili ho z lipového dreva v rokoch 1507 až 1517 v dielni Majstra Pavla z Levoče. Svoju vlastnú podobizeň dal Majster Pavol údajne jednej z dvanástich sôch apoštolov nádhernej kompozície Poslednej večere v predele oltára.
Zdroj: www.chramsvjakuba.sk
S farským kostolom susedí budova bývalej levočskej radnice s arkádami postavená po požiari v roku 1550. Patrí k vrcholným stavbám svetskej renesančnej architektúry na Slovensku.
Na námestí stojí aj tzv. klietka hanby zo 16. storočia, ktorá sa v minulosti využívala na verejné pranierovanie.
Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov. Viaceré sú pomenované podľa bývalých majiteľov, no na prvý pohľad zaujme najmä renesančný Thurzov dom.
Vysoko nad mestom sa týči Mariánska hora. Každoročne na začiatku júla sa Levoča stáva miestom najväčšieho stretnutia pútnikov na Slovensku. Desaťtisíce veriacich v dlhých zástupoch vystupujú na horu, aby spoločne vzdali vďaku Panne Márii na bohoslužbách v neogotickom Kostole Navštívenia Panny Márie zo začiatku 20. storočia. V roku 1470 pôvodnú pútnickú kaplnku prebudovali na menší gotický kostol. Do interiéru nového chrámu umiestnili nádhernú sochu Panny Márie, ktorá je dodnes ústredným symbolom mariánskych pútí do Levoče.
Zdroj: http://mapio.net/pic/p-60481348/
Od roku 2009 je mesto Levoča zapísané na Zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Spišský hrad 
Je jedným z najväčších hradných komplexov v strednej Európe s rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre.
Výstavba stredovekého hradu na travertínovej kope sa datuje do začiatku 12. storočia. Najstaršia písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1120. Zo začiatku mal funkciu pohraničnej pevnosti na severnej hranici ranofeudálneho uhorského štátu. Potom sa na niekoľko storočí stal sídlom spišského župana, a tým aj hlavným centrom svetskej moci na Spiši.
V druhej polovici 15. storočia sa o prestavbu hradu zaslúžil nový majiteľ Štefan Zápoľský, ktorý si tu chcel vytvoriť reprezentačné šľachtické sídlo. Na hrade vybudoval palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. V hradných komnatách sa narodil aj jeho syn Ján, ktorý sa neskôr stal kráľom Uhorska.
Posledné stavebné práce na hornom hrade riadili Thurzovci a Csákyovci.
V roku 1780 hradný komplex zničil požiar a Spišský hrad sa postupne zmenil na zrúcaninu. Úplnému spustnutiu Spišského hradu zabránili až pamiatkári, ktorí v roku 1970 začali technicky náročnú konzerváciu hradieb a palácov ohrozených nestabilitou skalného podložia.
V hradnom komplexe sú v súčasnosti umiestnené muzeálne expozície Spišského múzea o dejinách hradu, stredovekých zbraniach a feudálnej justícii.
V roku 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky blízkeho okolia zapísané do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO. Do tohto súboru pamiatok patrí okrem hradu Kostol Ducha Svätého v Žehre, Spišská Kapitula so Spišským Podhradím a chránené travertínové územia Dreveník a Sivá Brada. V roku 2009 bol tento zápis rozšírený o Levoču a dielo Majstra Pavla.
Zdroj: www.Vyletik.eu
Spišská Kapitula 
Spišská Kapitula je v súčasnosti sídlom spišského biskupa a centrom spišskej diecézy, ktorá zahŕňa takmer celé historické územie Spiša, Liptova a Oravy. Často je označovaná aj ako malý slovenský Vatikán. Jej dejiny siahajú do raného stredoveku.
Dnešná Kapitula súvisí so založením Spišského prepoštstva koncom 12. storočia. To malo v rámci Ostrihomskej diecézy slúžiť duchovnej starostlivosti najmä o nemeckých osadníkov na Spiši, ale aj o ostatných obyvateľov Spiša. Pri prepoštovi, ktorý tu bol akýmsi zástupcom arcibiskupa, vznikol čoskoro zbor poradcov – kanonikov, teda kapitula. Prepoštov zo začiatku dosadzoval kráľ.
Kapitula vykonávala aj funkciu tzv. hodnoverného miesta, teda verejného notárstva. Zároveň tu už v 13. storočí stála škola. Vzniklo tak postupne akési cirkevné mestečko, ktoré okrem prepoštského kostola pozostávalo aj z prepoštského paláca, z domov jednotlivých kanonikov a z niektorých ďalších budov. Najstaršia časť bola už v 13. storočí obohnaná hradbami, spodná časť dostala hradby až v 17. storočí. Celok má i dnes dve vstupné brány.
V roku 1776 povýšila Mária Terézia a pápež Pius VI. Spišské prepoštstvo na biskupstvo. V roku 1815 tu vznikol kňazský seminár a v roku 1819 najstarší učiteľský ústav v Uhorsku. Po komunistickom prevrate bol učiteľský ústav i seminár poštátnené a zrušené. V ich priestoroch bola vojenská, neskôr policajná škola a policajný archív.
Ústredným objektom v areáli Spišskej Kapituly je Katedrála sv. Martina.
Prvá románska stavba pôvodne prepoštského kostola bola zároveň sakrálnou stavbou kráľovského Spišského hradu, kráľovským reprezentačným chrámom. S jeho stavbou začali po roku 1200. V rokoch 1462–1478 bol románsky kostol prebudovaný na gotický. Pristavalo sa pomerne veľké presbytérium a kostol sa zvýšil dvojnásobne. Kostol dostal nové zariadenie. Asi v rokoch 1490–1499 dal Štefan Zápoľa pristavať na južnej strane kostola kaplnku.
Kaplnka vyniká obrovskými gotickými oknami s hodnotnými kružbami a jemnou sieťovou klenbou. Tu sú pochovaní palatíni a spišskí špáni Imrich a Štefan Zápoľovci i Štefanova manželka. Touto stavbou bol stavebný vývoj katedrály ukončený. Z pôvodných 13 gotických krídlových oltárov sa zachovali čiastočne len štyri. V 17. – 18. storočí mnohé oltáre barokizovali a koncom 19. storočia radikálne regotizovali.
