Loading

        Lesné spoločenstvá



        Lesy PIENAP-u zaberajú 1418 ha, čo z celkovej výmery národného parku predstavuje 38%. Z výmery ochranného pásma pokrývajú lesy 11 691 ha, čo predstavuje 52% z výmery ochranného pásma.

        Okrem rašeliniskových lesov a lužných lesov popísaných v mokraďových spoločenstvách sa na území Pieninského národného parku a v jeho ochrannom pásme nachádzajú ešte ďlšie lesné biotopy:

        Kyslomilné bukové lesy

        tento biotop sa na území Pieninského národného parku nenachádza. Kyslomilné bukové lesy sa nachádzajú v ochrannom pásme iba v okrajových častiach Zamaguria a to hlavne na hrebeňových partiách Spišskej Magury, v nadmorskej výške 700 - 1 100m.n.m.

        Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy

        V Pieninách a v Spišskej Magure tento biotop zaberá najväčšie percento územia. Vyskytuje sa v podhorskom a horskom stupni, v typickej kombinácii drevín buk a jedľa. V Pieninách v porastoch tohoto typu sa nachádza aj vzácny tis obyčajný (Taxus baccata)

        Javorovo-bukové horské lesy

        Tento biotop sa na území Pieninského národného parku nenachádza. Javorovo-bukové horské lesy sa nachádzajú len na území Spišskej Magury a to vo veľmi malom rozsahu v nadmorskej výške 900-1 200 m.n.m 

        Vápnomilné bukové Lesy

        Biotop zahŕňa porasty bučín, ktoré sa nachádzajú na strmých skalnatých svahoch, výlučne na karbonátových horninách. V Zamagurí sa tieto porasty nachádzajú len v Pieninách. V samotných porastoch prevláda buk lesný (Fagus sylvatica)!

        Lipovo-javorové sutinové lesy

        Je to prioritný biotop, pre ktorý sa vyhlasujú chránené územia európskeho významu - NATURA 2000.

        Zmiešané lipovo-javorové sutinové lesy sa na území Spišskej Magury nachádzajú len na veľmi malom území, väčšinou na strmých svahoch aluviálnych terás. Viac sa vyskytujú na území Pienin, kde sa roztrúsene viažu na strmšie svahy úžľabinových a roklinových sutín.  Typickými drevinami sú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), lipa malolistá (Tilia cordata), lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) a jaseň štíhly (Fraxinus excelsior).

        Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy

        Je to prírodný biotop, pre ktorý sa vyhlasujú chránené územia európskeho významu - NATURA 2000.

        Na území Pienin a zamaguria sú z typov lužného lesa zastúpené horské jelšové lesy a vzácne jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy. Tieto typy sa tu však nachádzajú len na veľmi malej ploche a zaberajú len úzke nivy horských tokov. Prevládajúcou drevinou je jelša sivá (Alnus incana) s prímesou smreka obyčajného (Picea abies), vŕby krehkej (Salix fragilis), vŕby purpurovej (Salix purpurea). V krovitej vrstve sa nachádzajú najmä zmladené jedince jelše sivej a smreka

        Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy

        V rámci Zamaguria sa tento biotop vyskytuje len na území Pienin, kde je tvorený riedkymi reliktnými porastmi borovice lesnej ns extrémnych skalnatých stanovištiach karbonátových hornín. Pôdy sú plytké, vysýchavé. humózne a silne skeletnaté (kamenité) Biotop je veľmi vzácny, pretože je endemický a predstavujepozostatok poľadového vývoja vegetácie. Z hľadiska sa tieto porasty hospodársky nevyužívajú a patria do kategórie ochranných lesov

        Smrekové Lesy

        V Pieninskom národnom parku sa tento biotop nevyskytuje a v Zamagurí zaberá len nepatrnú plochu Hrebeňových častí Spišskej Magury nad obcami Malá Franková  a Osturňa. Ide o porasty s prevahou smreka obyčajného (Picea abies) s pímesou jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia) Pôdy sú chudobné na živiny s vrstvou surového humusu.

         

        Lesy sú dôležitou a nezriedka aj dominantnou zložkou krajiny, v ktoej plnia rôzne prírodné, hospodárske, ale aj celospoločenské funkcie. 

        Rozlišujem dve základné funkcie lesov - produčnú a mimoprodukčnú.

        Najdôležitejšou produkčnou funkciou v našich podmienkach je produkcia dreva, čiže využívanie lesa ako zdroja drevnej hmoty. Produkčnou funkciou lesa je tiež lov poľovnej zveri, pestovanie stromčekou a zber lesných plodov.

        Mimoprosukčnou funkciou rozumieme užitočné pôsobenie lesa na ostantné prírodné zložky (podnebie, pôda, voda, prostredie pre organizmy) a poskytovnie nepriamych úžitkov pre potreby človeka (oddych, lečba).

         

         


        Loading

        PRIHLÁSTE SA NA ODBER NOVINIEK