TOPlist
Loading

Mokraďné spoločenstvá



Mokrade sú územia, v ktorých je voda dominantným faktorom určujúcim životné prostredie. Predstavujú rozmanité hydrologicky zložité ekosystémy, ktoré sa obvykle vyvíjajú na prechode zo suchozemského do typicky vodného prostredia.

Podľa Ramsaského dohovoru o mokrdiach sú mokrade: "Územia s močarinami, sletinami, rašeliniskami, s vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojacími a tečúcimi, sladkými, braktickými alebo slanými, vrátane územia s morskou vodou, ktorej hĺbka pri odlive nepresahuje šesť metrov".

Mokrade sú plochy, kde je pôda nasýtená alebo zaplavená vodou. Sú porastené typickými vlhkomilnými alebo vodnými rastlinami.

V Pieninách a v Spišskej Magure môže návštevník natrafiť na mokrade typu:

 

Prameniská

Vznikajú pri prameňoch, kde sa podzemná voda vo forme výveru dostáva na zemský povrch. Podľa charakteru horninového podložia a obsahu minerálnych látok vo vode ich rolišujeme na vápencové prameniská na vápencových horninách a na minerálne chudobnejšie prameniská na nevápencových horninách.

 

Rašeliniská

V Pieninách a v Spišskej Magure sú najčastnejším typom rašelinísk slatinné rašeliniská. Vznikajú v okolí pramenísk a v plytkých terénnych zníženinách na minerálne bohatých podložiach (vápence s obsahom vápnika a dolomity s obsahom horčíka) so zásaditým pH a trvalo vysokou hladinou podzemnej vody, ktorá je tiež bohatá na minerálne látky.

 

Rašeliniskové lesy

V území sa ojedinele vyskytujú v hrebeňových častiach Spišskej Magury s malou výmerou. Vznikajú na rašeliniskových pôdach na okraji rašelinísk alebo terénnych depresiách na pôdach podmáčaných podzemnou alebo povrchovou vodou. Hlavnou drevinou je smrek obyčajný a kyslomilné durhy ako je brusnica čučoriedkková (Vaccinium myrtillus)

 

Lužné lesy

Popri potokoch stekajúcich zo Spišskej Magury nájdeme ďalší typ mokradí - horské lužné lesy. Vyskytujú sa na vlhkých pôdach pri potokoch v horských a podhorských oblastiach. Vyhýbajú sa trvalému zamokreniu a znášajú aj väčšie sucho. Dominantnou drevinou je jelša sivá (Alnus glutinosa). Z bylín sa vyskytujú vlhkomilné druhy ako konzola hostcová (Aegopodiu podagraria), záružlie močiarne(Caltha palustris), krkonoška chlpatá (Charephylum hisutum) a iné.

 

Vlhké lúky

Lúky a pasienky boli tvorené ľudskou činnosťou a predstavujú bylinné spoločenstvá s prevahou tráv, ktoré sa udržujú vďaka ľudskej činnosti. V území sú najčastejšie vlhké lúky so širokými bylinami. Sú to jedno až dvojkosné lúky pri riekach, potokoch a prameniskách v podhorských, horských oblastiach a v kotlinách. Nie sú ovplyvňované záplavami, ale mierne kolísavou hladinou podzemnej vody. Prevládajú tu vlhkomilné širokolisté a kvitnúce byliny ako záružlie močiarne /Caltha palustris), túžobník brestový (Filipendula ulmaria) agelika lesná (Angelica sylvestris) a iné. 


Loading

DAJTE O NÁS VEDIEŤ AJ OSTATNÝM

PRIHLÁSTE SA NA ODBER NOVINIEK