Kežmarok - kráľovské mesto
Zdroj: http://navstiv-kezmarok.webnode.sk/o-meste/
Kežmarok patrí medzi mestá s dlhou a slávnou históriou. Poloha pod Tatrami vytvára z neho aj jedno z centier letnej a zimnej turistiky. Najviac ožíva najmä počas letných dní, kedy je centrom Európskeho festivalu ľudových remesiel (EĽRO).
Zdroj: http://www.kkreporter.sk/kultura/item/171-fotogaleria-v-kezmarku-sa-zacal-dalsi-rocnik-medzinarodneho-festivalu-ludovych-remesiel
Kráľovské mesto Kežmarok dostalo práva od uhorského kráľa Béla IV. v roku 1269. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá.
Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách, spájajúcich Orient so severom Európy, urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol i počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. - 19. storočí tu pracovalo 40 remeselníckych spoločenstiev - cechov. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci.
Súčasťou histórie mesta boli časté boje - v kežmarskom chotári sa odohralo celkove trinásť vojen - jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali i Rákociho protihabsburské povstania kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.
Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Za povšimnutie stojí neskorogotická bazilika sv. Kríža, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Spiši. Pred kostolom sv. Kríža je samostatne stojaca veža - Zvonica. Pokladá sa za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku.
V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Pýchou Kežmarku je aj evanjelický drevený artikulárny kostol. Pristavili ho v roku 1717 k staršej kamennej sakrálnej stavbe z roku 1593, ktorá dnes vytvára jeho sakristiu. Táto jedinečná drevená stavba z tisu a červeného smreka bola postavená bez použitia jediného kúska kovu. Barokový interiér kostola je tiež vyrobený z dreva. Umelecky veľmi cenný je najmä kostolný organ s drevenými píšťalami. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali r.1985 národnými kultúrnymi pamiatkami a v roku 2008 sa Evanjelický drevený artikulárny kostol zapísal aj do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Zdroj: wikipedia.com
Aj v súčasnosti patrí Kežmarok k najväčším a najkrajším spišským mestám. Množstvo kultúrno - historických pamiatok a priaznivé prírodné podmienky poskytujú dobrý základ pre rozvoj cestovného ruchu.
Spišská Belá
Prvá zachovaná písomná zmienka pochádza z roku 1263. Uhorský kráľ Štefan V. v roku 1271 udelil komunite spišských nemeckých miest kolektívne mestské privilégia, čím sa stali slobodnými mestami, vytvorili si samosprávny celok – Spoločenstvo spišských Sasov, ktoré sa od roku 1344 nazývalo Spoločenstvo 24 kráľovských miest, do ktorého patrila aj Spišská Belá.
Veľký význam pre rozvoj obchodovania malo získanie privilégia konať týždňové trhy, ktoré Spišskej Belej udelil poľský kráľ Žigmund I. v roku 1535.
Remeselníci sa od 15. storočia združovali do cechov, medzi najstaršie patrili – mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky, ku ktorým postupne pribúdali ďalšie cechy. Intenzívne pestovanie ľanu podnietilo tkáčsku výrobu a špecifickú modrotlač plátna, ľanové plátno zo Spišskej Belej sa vyvážalo do celého Uhorska, ale aj na Balkán a do Turecka.
Prosperita mesta podmienila aj budovanie významných stavieb – kostol sv. Valentína (13.st.), ktorý ale zanikol v 18.storočí, kostol sv. Antona Pustovníka, radnica, fara, zvonica, ako aj početné meštianske domy.
Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa začalo objavovať v štatistikách až v 19. storočí.
Výrazný rozvoj priemyslu nastal v 2. polovici 19.st., kedy vznikla tkáčovňa ľanového plátna, škrobáreň, tehelňa, píly. Výstavba železničnej trate z Kežmarku do Spišskej Belej podmienila výstavbu tabakovej továrne, ktorá prosperovala až do roku 2004.
V roku 1965 Spišská Belá znovu získala štatút mesta, ktorý jej zanikol v roku 1922. Od 1.1.1972 je pričlenená k Spišskej Belej obec Strážky, ktorej komplex pamiatok (renesančný kaštieľ, zvonica a gotický kostol) bol v roku 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Zdroj: sng.sk
Zdroj: http://www.staryweb.spisskabela.sk/navstevnik/sakralne-pamiatky/zvonica-v-strazkach
V kaštieli je od roku 1991 expozitúra Slovenskej národnej galérie zriadená významnému maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu.
V rodnom dome Jozefa Maximiliána Petzvala v Spišskej Belej je od roku 1964 múzeum venované tomuto univerzitnému profesorovi, matematikovi, fyzikovi a vynálezcovi zdokonalenej fotografickej optiky.
Zdroj: mapio.net
Rozvoj Spišskej Belej sa výrazne urýchlil po roku 1989, keď mestu boli vrátené lesy a majetky Belianskych Tatrách. Po vybudovaní Belianskeho rybníka vznikla nová prímestská oddychová oblasť a v roku 2005 bolo historické jadro mesta vyhlásené za pamiatkovú zónu.
