Jaskyne a Geológia

Pieninský národný park sa vyznačuje pestrou horninovou skladbou, ktorá je zároveň odrazom zložitého vývoja územia. Na horninovej skladbe územia sa zúčastňuje haligovská jednotka, bradlové pásmo, tvorené najmä dolomitickými vápencami až dolomitmi a vnutrokarptský paleogén a kvartér. Najmarkantnejšou štruktúrou územiaje bradlové pásmo tvorené haligovskou jednotkou. Haligovské sklay na rozdiel os geologickej stavby Pienin, ku ktorým patria Morfologicky. Sú zvyškom vysokotatranskej  série presunutej pri prvom karpatskom vrásnení od juhu. 

Dôležitým morfologickým činiteľom modelácie haligovského bradla bolo krasovatenie vo vode rozpustnýchkarbonátových hornín.

Procesu krasovatenia vďačia za svoj vznik početné povrchové i podzemné formy krasu. Podzemné formy krasu sú zastúpené najmä početnými skalnými dutinamy a jaskyňami. Z piatich najvýznamnejších jaskýň v Haligovských Skalách je najväčšia jaskyňa Aksamitka.

Aksamitka

Jaskyňu tvoria tri hlavné chodby o dĺžke 225 m, deväť bočných, spolu v dĺžke 91 m a jedna 18 m priepasť. Pri archeologických výskumoch sa našli v jaskyni štiepané kamenné nástroje, kostenné hroty ako aj zvyškykostí jaskynného medveďa.

Druhou významnou jaskyňou je Zbojnícka jaskyňa s dĺžkou 30 m.

Jezovka je len zvyškom pôvodnej jaskyne, ktorá z väčšej časti zanikla ústupom skalných stien. Pozostáva z kratšej, nízkej vstupnej chodby a 16 m dlhého dómu. Jaskyňa sa končí závalom.

Jazvečia jaskyňa, jej veľmi nízky vchod (0,3 m) vedie do jaskynky dómovitého charakteru. Celková dĺžka jaskyne je 14,7 m.

Skrývačka nazývaná podľa priebehu a tvaru chodieb. Prvá codba má dĺžku 12,5 m, druhá necelých 9m. V jaskyni sa okrem zvetraného sintrového povlaku nenachádza žiadna kvapľová výzdoba. 

Prielom Dunajca tvoria horniny mezozoiky Pieninskej série bradlového pásma, ako sú rohovcové vápence, zeleno-červené radiolaritové vápence, ílovce alavicové vápence. Okrem nich tu môžeme nájsť strednokriedové horniny, ktoré tvoria tmavé vápence, sliene ílovce a fluviálne sedimenty.